Niekomu je úplne jasné, čo bude v živote robiť. Mne to jasné nebolo. Presnejšie vôbec som to netušil. Bavilo ma kresliť, tak ma rodičia poslali na umeleckú školu, kde som si vybral obor dizajn. Pretože je vraj dobre uplatniteľný. Tak som sa uplatnil. Bol som umeleckým dizajnérom všetkého, čo si len viete predstaviť. Dizajnoval som rôzne budovy, priestory s rôznymi špecifickými účelmi, pracovne, meditačné miestnosti, jogové domy ale aj domy, či byty v osobnom vlastníctve. Cudzie mi neboli tiež slávnostné príležitosti a dekoroval som miestnosti na svadby, oslavy, výročia, kde mojou pravou rukou bola dekoračná látka organza, ktorú doteraz odporúčam ako originálny dizajnový prvok. Ani by ma nenapadlo, že by som mohol robiť niečo iné, čo by nemalo nič spoločné s dizajnom a estetikou.
Až sa to stalo. Vyhodili ma z práce. Trávil som veľa času s kamarátom, ktorý bol takisto bez práce, ale dobrovoľne, pretože sa zaujímal o počítače, hlavne o ich operačné systémy a zaujímalo ho, ako by sa dali ešte zefektívniť a zlepšiť. Keďže som s ním trávil veľa času, veľa mi o tom rozprával a svoju vášeň na mňa doslova preniesol. Najprv som sa tomu venoval ako vášnivý fanúšik ale postupne ma táto téma začala tak fascinovať, že som sa tomu venoval stále viac a viac a oblasť vývoj software a možnosti, ktoré so sebou tento vývoj prináša sa stali mojím denným chlebom. V tom čase sme stáli pred prelomovým rokom, ktorý o sebou priniesol veľa inovácií a my sme stáli pri ich zrode. Spolupracovali sme s veľkou zahraničnou firmou a niektoré nápady, ktoré priniesli tie najnovšie inovácie pochádzali z našich hláv. Bolo to veľmi vzrušujúce obdobie, ktoré ma úplne pochytilo až som sa v tejto oblasti stal profesionálom a operačným systémom sa venujem doteraz. Stále ma neskutočne fascinujú objavujúce sa možnosti tejto oblasti a som šťastný, že som našiel svoju vášeň.
